Nervovosvalové ochorenia
- O ochorení
- Príbehy
- Duchennova | Beckerova svalová dystrofia
- Spinálna svalová atrofia
- Starostlivosť a výskum
- Projekty a konferencie
- Preklady materiálov od Dr. Scheuerbrandta
Agentúra osobnej asistencie
Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR
- O nás
- Kluby OMD v SR
- Chránené pracovisko
- Obhajoba práv dystrofikov
-
- Presadzujeme
- Pripomienkujeme
- Predpisy na stiahnutie
- Sociálne služby
- Kampaň Belasý motýľ
- Časopis OZVENA
- Aktivity pre členov
Naša filozofia
Naša filozofia
Zamestnávanie osôb s veľmi ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej ŤZP) vnímame ako jednu z hlavných foriem inklúzie aj na Slovensku.
Dlhodobo v praxi presadzujeme našu filozofiu vytvárania pracovných miest pre ľudí so svalovou dystrofiou a inými nervovosvalovými ochoreniami, ktorí pri úprave podmienok pracovného miesta a efektívnych kompenzáciách svojho postihnutia sú schopní vykonávať aj kvalifikované a odborné práce. Ponúkame im priestor na sebarealizáciu a rozvoj osobnosti a cez tieto možnosti sa stať prínosom pre spoločnosť a pre našu klientelu.
Odkaz, že osoby s ŤZP nie sú len prijímateľmi pomoci, sa snažíme názorným príkladom odprezentovať aj smerom k verejnosti prostredníctvom fungovania chráneného pracoviska Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR.
Zároveň chceme podnietiť aj osoby s ŤZP, aby sa nebáli, verili v svoje schopnosti a išli za svojimi cieľmi.
Zastávame názor, že zamestnanie predstavuje pre osobu s ŤZP – okrem iného – cestu smerom k samostatnosti a k nezávislému životu.
Madridská deklarácia (máj 2003)
„Zákaz diskriminácie plus pozitívna akcia rovná sa sociálna inklúzia.“
Madridská deklarácia považuje zamestnanie za kľúč k sociálnej integrácii osôb so zdravotným postihnutím.
V prístupe k osobám so zdravotným postihnutím sa zmenil aj postoj spoločnosti a uplatňujú sa nové prístupy – zmena je badateľná najmä pri prechode od filozofie paternalizmu k filozofii zodpovednosti za rozhodovanie o vlastnom živote.
V Madridskej deklarácii sa uvádza: „Predchádzajúce prístupy, ktoré boli do značnej miery založené na súcite a zdôrazňovali bezmocnosť zdravotne postihnutých ľudí, sú teraz považované za neprijateľné. Aktivity zamerané na rehabilitáciu jednotlivca s cieľom prispôsobiť ho čo najviac spoločnosti, vystriedala (nahradila) celosvetová filozofia, ktorá zdôrazňuje nutnosť spoločenských zmien, ktoré by umožnili uspokojenie potrieb všetkých občanov, vrátane osôb so zdravotným postihnutím.“